Zlaté časy snov

Moja sestra chcela byť ako malá architekta. Čmárala si na výkresy domčeky, ktoré ako by ste rozrezali na poli. Videli ste jednotlivé miestnosti a ich vybavenie od pivnice až po podkrovie. Navrhovala nábytok a dekorácie. Svoje detské nápady sa potom snažila realizovať v našej izbičke. Mala na stene aj veľkú tabuľku, na ktorú mohla maľovať kriedami. Takže sme každý deň mali na stene iný obrázok. Aspoň mali návštevy čo obdivovať.

Malý ateliér

Mamička to vyriešila aj tak, že na detske skrine nalepila bielu umývateľnou tapetu, na ktorej si mohla trénovať svoje kreácie. Niektoré sa mi naozaj páčili. Aj ja sama som skúšala maľovať, ale veľmi mi to nešlo. Rodičia sestru prihlásili v škole aj do krúžku výtvarnej výchovy a keramiky, odkiaľ potom nosila svoje výtvory. Nad písacím stolom je potom vystavovala na poličke. Okrem toho sme si maľovali kriedami aj na chodníku a skákali trebárs panáka. Škoda, že jej tá kreativita nevydržala až do dnes, teraz pracuje v kancelárii. Pokiaľ viem, tak ju to práve veľmi neteší. Ale je typ, ktorý sa bojí zmeny, tu má svoje miesto už isté.

Zlaté časy snov
Ohodnoťte příspěvek